Ako vzniklo Judo?

Pri skúmaní mýtov a historických prameňov zistíme, že už od nepamäti, v každej kultúre mal boj a zápas veľmi dôležité spoločenské postavenie. Je to dôsledkom samotnej podstaty človeka – jeho konanie potrebné pre zachovanie rodu, klanu, životného priestoru totiž po tisícročia ľudského vývoja záležali na schopnosti brániť sa, vybojovať víťazný zápas. Na rozdiel od Európy, kde sa z úpolových disciplín postupne stali športy zamerané najmä na fyzický rozvoj, v Ázii a predovšetkým v morom izolovanom Japonsku, povýšili úpolové disciplíny do pozície umenia. Podľa názoru východných kultúr sa v zápase, podobne ako v hudobnom a výtvarnom umení prejavujú inšpirácia, intuícia a cit.

Judo, ako šport, vzniklo v Japonsku vyčlenením určitých techník z viacerých bojových umení, najmä u Jiu Jitsu. Osobnosťou, ktorá zohrala pri vzniku judo najväčšiu úlohu, bol profesor Jigoro Kano.

Jigoro Kano sa narodil 28. októbra 1860. Napriek svojmu malému vzrastu a slabej telesnej konštrukcii sa rozhodol zaoberať štúdiom bojových umení.

Počas niekoľkých rokov pravidelného cvičenia začína formovať systém, v ktorom chce skombinovať bojový tréning s psychickým a fyzickým rozvojom osobnosti. Snaží sa vytvoriť komplex fyzických aktivít, ktoré by boli vhodné nielen pre výcvik ozbrojených zložiek ako vojenské umenie, ale aby ako umenie boja malo pozitívum aj pre širokú verejnosť.

Darí sa mu povýšiť fyzický aspekt tréningu na úroveň intelektuálnej a morálnej výchovy, čím v podstate vytvoril vlastnú školu bojového umenia. Nazval ju Kodokan a začal v nej vyučovať svoj vlastný systém Jiu-Jitsu, ktorý nazval Judo.
Niektoré pramene považujú za vznik judo rok 1882, ide však len o orientačný dátum, pretože počas nasledovných desaťročí stále dochádzalo k procesu objavovania, osvojovania, vznikania, rozvoja, zanikania a opätovného vznikania jednotlivých techník. K ustáleniu jednotlivých súčastí judo do podoby, v akej ich poznáme dnes dochádza až v tridsiatich rokoch 20. storočia.

Jigoro Kano smer telesnej výchovy skĺbený s rozvojom etiky preferoval aj pre výcvik policajných a vojenských zložiek. Aby však Kodokan Judo bolo vyučované v ozbrojených zložkách, museli žiaci Kodokan-u absolvovať konfrontačné zápasy v Dojo Saburi a tak obhájiť svoje postavenie medzi ostanými školami Ju Jutsu. V roku 1885 policajný prefekt Mishima usporiadal prestížny turnaj medzi jednotlivými školami. Turnaj sa konal v policajnej hale Joakene v Shibe. Podľa niektorých dostupných historických materiálov Kodokan Judo uštedrilo svojim súperom zdrvujúcu porážku a týmto výrazným úspechom školy Jigoro Kana sa dosiahlo, že inštruktori Kodokan-u mali výhradné právo podieľať sa na výcviku sebeobrany v ozbrojených zložkách.

Na prelome storočí Kano a jeho žiaci, odchádzajú z Japonska /Sasaki Kichisaburo – Rakúsko-Uhorsko, Joshitaki Yamashita a Gunerijo Tomiti – USA, Jukio Tani – Veľká Británia…/ do celého sveta, aby tam šírili myšlienky Ó senseia. V rokoch 1933 a 1936 navštevuje Kano aj ČSR.

V roku 1938 sa zúčastňuje 37. zasadnutia Medyinárodného olympijského výboru v Káhire, kde bolo rozhodnuté prideliť XII. Olympijské hry Japonsku (pre II. Svetovú vojnu sa však neuskutočnili). Z Káhiry sa plaví loďou Hikawa Maru domov. Počas plavby Jigoro Kano ochorel na zápal pľúc a 4. mája 1938 zomiera.
Na 57. zasadnutí MOV v Ríme, 22. augusta 1960 bolo Judo s konečnou platnosťou prijaté medzi olympijské športy a bolo zaradené do programu Olypmijských hier v Tokiu v roku 1964.

Jiu-jitsu sa objavuje na území bývalého Československa v roku 1907, kedy sa začína nacvičovať podľa nemeckých publikácií, V tých časoch je hlavným propagátorom tohto bojového umenia Prof. František Smotlacha. Pod jeho vedením začína organizovaný výcvik jiu-jitsu v rámci vysokoškolských oddielov. O tri roky neskôr sa jiu-jitsu oficiálne nacvičuje aj v rámci ozbrojených zložiek a vo viacerých mestách ČSR prebiehajú aj kurzy pre verejnosť. V roku 1935 sa uskutočnil „veľký match o najlepšieho judistu ČSR“, ktorého víťazom sa stal Adolf Lebeda.

Československý zväz judo bol založený 3. apríla 1936. V tomto roku ČSR navštívil pri svojej ceste Európou aj zakladateľ judo – Prof. Jigoro Kano.
Ďalší rozmach judo nastáva po 2. svetovej vojne. V 50 – tych rokoch vzniká Slovenský zväz judo a v rokoch 60 tych má prakticky každé väčšie mesto svoj judistický oddiel. Český a Slovenský zväz judo (ČSZJ) má v tej dobe viac ako 4000 členov.

Dynamický nárast základne pokračuje aj nasledovné roky, pričom sa výrazne skvalitňujú tak tréningové podmienky ako aj tréningová metodika. Veľkým prínosom pre Slovenské judo bolo najmä presťahovanie armádneho celku Dukly Plzeň do Banskej Bystrice v roku 1968.
V čase rozdelenia Československa má ČSZJ 24 500 členov organizovaných v 282 oddieloch. Zväz formálne ukončil svoju činnosť dňa 3. 4. 1993, keď kongres EJU prijal za svojich riadnych členov Slovenský zväz judo a Český svaz judo.

Prvým československým pretekárom, ktorý štartoval za Československo na olympijských hrách bol Peter Jákl. Prvú medailu na OH získal pre krajinu Vladimír Kocman (3. miesto kategória bez rozdielu hmotností OH Moskva, 1980) z AŠK Dukla Banská Bystrica. V roku 1988 sa majstrom Európy stal Jiří Sosna. Počas krátkej histórie samostatného slovenského juda dosiahli slovenský reprezentanti významné umiestnenia na svetových a európskych podujatiach.